Chrbtica (z lat. Columna vertebralis) je osová oporná konštrukcia nášho tela. Podopiera a chráni miechu, drží hmotnosť celého tela. Musí byť preto dostatočne pevná, ohybná a silná nato, aby zabezpečila plynulé a bezproblémové pohyby horných a dolných končatín. Chrbticu tvorí sústava stavcov, 33 až 34 stavcov, medzistavcové platničky a väzy. Všetky stavce okrem deviatich sú pohyblivé, rozdeľujú sa na tri skupiny:
krčné (krk),
hrudníkové (stredná časť chrbta),
driekové (dolná časť chrbtice).
Zvyšných 9 stavcov je zrastených a tvoria kríže (bedrovo-panvový komplex). Stavce rozdeľujeme na 7 krčných, 12 hrudníkových, 5 driekových, 5 krížových a 4-5 kostrčových. Stavce sú krátke kosti, pričom v každom stavci sa nachádza otvor. Tieto otvory spolu vytvárajú chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha a z nej do stavcov vystupujú miechové nervy. Ak by sme sa na stavce pozerali jednotlivo, tak zabezpečujú rôzne základné funkcie, napr. usmerňujú pohyby hlavou, ale ak sa pozrieme na sústavu stavcov komplexne, základnou funkciou je podnecovanie k pohybu, kde sa zapája celé naše telo.
Chrbtica ako taká pripomína z našej abecedy tvar písmena S. Zakrivenia chrbtice sa vyvíjajú postupne, od narodenia, kedy sa dieťa učí stáť a chodiť. Chrbtica je dva krát esovito prehnutá a jednotlivé zakrivenia nazývame kyfóza (oblúk zakrivený dozadu, hrudníková a krížová) a lordóza (oblúk zakrivený dopredu, krčná a drieková). U ľudí je možné pozorovať aj nadmerné zakrivenia, ako hyperkyfóza či hyperlordóza. Pri hyperlordóze, nadmernom prehnutí v krížoch, sa krížová kosť spolu s panvou preklápa dopredu, čo má za následok preťaženie platničiek v driekovej časti. Tento stav dokážu výrazne zhoršiť ochabnuté brušné svaly. Preto je dôležité pre život bez bolesti mať profil chrbtice vyvážený, s miernymi zakriveniami, bez nadmerných prehnutí. Pri pohľade zboku je ešte možné pozorovať tzv. skoliózu chrbtice, a to je vykrivenie chrbtice nabok. Skolióza môže vznikať už v období puberty a časom sa môže výrazne prejaviť bolesťami chrbtice, preto je dôležité pri tomto stave vyhľadanie odborníka a včasné diagnostikovanie.
Krčnú chrbticu tvorí prvých 7 stavcov chrbtice. Je to najohybnejšia časť chrbtice, ktorá riadi pohyb hlavy a krku. Podopiera hlavu, ktorá môže vážiť 6-9 kilogramov, čo znamená, že je dostatočne silná a zároveň aj ohybná, keďže umožňuje otáčanie hlavy. Krk musí byť zároveň dostatočne pevný, nakoľko nesmie dôjsť k narušeniu orgánov vo vnútornom uchu, ktoré sú zodpovedné za udržiavanie stability, rovnováhy nášho tela.
Hrudníková chrbtica je najdlhšou časťou chrbtice, pričom ju tvorí 12 stavcov. Hlavnou funkciou tejto časti chrbtice je ochrana orgánov v hrudníkovej dutine, čo zabezpečuje tým, že drží hrudný kôš na svojom mieste. Hrudný kôš výrazne limituje pohyb hrudníka.
Drieková chrbtica sa skladá z piatich stavcov. Umožňuje nám vykonávanie základných činností, ako je predkláňanie, kráčanie alebo beh. Táto časť je pripojená na pomerne nepohyblivú panvu, je však rozhodujúca pre vytváranie silových pohybov jadra nášho tela, pričom zároveň nesie väčšiu hmotnosť vzpriameného tela.
Krížovú kosť tvorí 5 zrastených, takmer nepohyblivých stavcov. U mužov a žien je rozdielna. Muži ju majú užšiu a dlhšiu. Krížové stavce sú k stavcom na konci chrbtice pripojené kĺbom, ktorý nazývame krížovokostrčový kĺb. Kostrčové stavce tvoria kostrč, resp. kostrčovú kosť.
Bolesti v krížoch
Medzi bolesti v krížoch môžeme zaradiť: bolesť platničiek, výrastky a s tým súvisiaca artróza, posunuté stavce, osteoporóza, blokády a svalové bolesti, hypermobilita, bolesti krížov v období tehotenstva, prípadne aj iné bolesti v krížoch ako napr. vrodené chyby, reuma, tumor, poúrazové stavy či neurologické ochorenia. Z vyššie spomenutých rozoberiem bolesti, ktoré sa týkajú platničiek, artrózy, osteoporózy, hypermobilitu a bolesti krížov v čase tehotenstva, ktoré ma viedli k vypracovaniu tejto témy, ako aj k životnej ceste za cvičením ako takým a za jogou.
Zároveň je dobré spomenúť, že bolesti v krížoch patria medzi civilizačné ochorenie, nakoľko nimi trpia ľudia na celej planéte. Od druhej polovice 19. storočia sa tento fenomén objavuje čoraz častejšie, a tým začal byť predmetom intenzívneho záujmu odborníkov. Až začiatkom 20. storočia lekári odhalili, že hlavnou príčinou bolesti v chrbtici sú platničky.
Bolesti vychádzajúce z platničiek
Celá hmotnosť tela je držaná na malej ploche, ktorú tvoria jednotlivé stavce, kĺby a platničky. Už medzi 20. a 30. rokom života človeka vznikajú preťaženia drobných kĺbov chrbtice, stupňuje sa tlak na platničky, pričom vznikajú bolestivé svalové napätia. Už tu je dobré zamyslieť sa nad tým, čo človek robí zle a hľadať možnosti k prehodnoteniu životného štýlu, a teda sa začať seriózne venovať svojmu zdraviu.
Stav sa zhoršuje veľmi nenápadne a lekári to nazývajú vertebrogénny algický syndróm. Ďalším namáhaním sa, preťažovaním či opakovanými rotačnými pohybmi v driekovej chrbtici sa platničky ďalej menia, jadro začína strácať pružnosť a začínajú degeneratívne zmeny. Začnú sa objavovať drobné trhliny a miestami sa situácia začne vyhrocovať. Pružné rôsolové jadro pod nadmerným tlakom vytláča väzivový prstenec a ten sa začne vyklenovať do vonkajšieho prostredia. Vzniká protrúzia, kedy jadro vytlačí platničku za hranicu stavcov, väzivový prstenec je zatiaľ neporušený. Stačí zdvihnúť niečo ťažké, prípadne je za tým zlý pohyb alebo po dlhšom čase človek vystúpi zlým spôsobom z auta. Bolesti môžu prísť aj na druhý deň po zobudení sa. Je to ten prvý moment, kedy človeka “sekne” v krížoch. Bolesť je nečakaná a prudká. Svaly na chrbte stuhnú a pár dní chodíme “vykrivene”. Tento stav si vyžaduje aj pokoj na lôžku, odborne sa tento stav nazýva akútne lumbago.
Ak sa väzivový prstenec natrhne a časť rôsolovitého jadra sa dostane trhlinou von, nastáva hernia platničky. Platnička mechanicky pritlačí na nechránený nervový koreň, označuje sa to aj ako šľahnutie bičom, bolesť je silná a vyžaruje do celej dolnej končatiny až do prstov. Takto to vyzerá pri vyskočenej platničke (ischiase). Z hľadiska medicíny sa jedná o lumboischialgický syndróm (LIS) alebo o tzv. radikulárny, koreňový syndróm. Tento stav treba brať vážne, nakoľko môže prísť k strate svalstva na stehne a lýtku, čo môže spôsobiť poruchy citlivosti, ako aj pohyblivosti. Takýto človek sa neudrží na pätách či špičkách. Noha pri chôdzi môže prepadávať.
Výrastky a artróza
V dôsledku mechanického dráždenia sa postupne vytvárajú nánosy novej kostnej hmoty, postupne vyrastú na kosti, a aj preto ich nazývame výrastkami. Odborne ich voláme osteofyty, vďaka RTG je možné ich vidieť. Pokročilejším štádiom nestabilného a opotrebovaného systému chrbtice sú preto výrastky. Ak však dôjde k opotrebovaniu chrupavky, nastupuje artróza. Ak tento jav nastane v oblasti driekovej chrbtice, ide o spondylartrózu.
Osteoporóza
Osteoporózou nazývame stav, kedy kosť začne príliš rednúť, a tým sa zníži aj pevnosť stavcov, nakoľko kostné tkanivo nám pribúda aj ubúda. V stavcoch dochádza k zníženiu obsahu kostnej hmoty, kosti sú krehkejšie a zvyšuje sa riziko zlomenín. Ak sa osteoporóza rozvinie, tak s pribúdajúcim vekom sa výška stavcov znižuje, čo sa môže na celom stĺpci chrbtice prejaviť aj niekoľkými centimetrami. Svalový korzet zoslabne, hrudná chrbtica sa zhrbí, drieková časť sa prehne a dostavia sa bolesti.
Osteopénia je stav, keď je obsah kostnej hmoty nižší ako je jeho norma, avšak to ešte nesvedčí o osteoporóze a tento stav sa síce ešte za chorobu neoznačuje, môže k nej však viesť.
Ideálnym “liekom” na tieto stavy je preto zaručene pohyb.
Hypermobilita
Hypermobilita je nadmerná pohyblivosť drobných kĺbov chrbtice, vďaka čomu sa môžu prejavovať bolesti v krížoch. Nepovažujeme ju za chorobu, je to stav, kedy sú kĺby pohyblivejšie, než je vôbec žiaduce. Určitú úlohu tu zohráva dedičnosť. S hypermobilitou spájame aj nadmernú športovú záťaž v detstve, preťažovanie organizmu. Za rizikové športy sa považujú gymnastika, balet a iné pohyblivé aktivity, pri ktorých sa cielene zvyšuje rozsah pohyblivosti v kĺboch. Väčšina ľudí si však svoju hypermobilitu ani nevšimne, pretože nemajú žiadne ťažkosti, resp. majú len mierne prejavy. Pre zlepšenie tohto stavu sa používa cielená rehabilitácia. Len cvičením je možné spevniť svalový korzet a vybudovať stabilitu.
Bolesť krížov v období tehotenstva
Až 70% budúcich mamičiek sa približne od 5.mesiaca začne stretávať s nepríjemnými pocitmi a následnými bolesťami v krížoch, ktoré sa vyskytujú v stoji, v sede, pri zdvíhaní ťažších predmetov, a podobne. Dochádza totiž k výraznému zväčšeniu v driekovej lordóze, v dôsledku rastúcej hmotnosti a polohy bábätka. Záťaž v krížoch je neúmerná. Dôjde k mechanickému dráždeniu mäkkých štruktúr, a tým k vzniku bolesti v tejto oblasti. Odlišujeme ju však od bolesti v oblasti panvy, ktorá sa vyskytuje v okolí pása a vystreľuje do kostrče, prípadne aj do stehien a objavuje sa najčastejšie pri otáčaní sa v posteli, pri chôdzi po schodoch alebo pri behu. Cviky počas tehotenstva musia rešpektovať špeciálny 9-mesačný kalendár, pričom počas prvých troch mesiacov sa neodporúča intenzívne trénovať centrálny pletenec, nakoľko sa pri ňom neustále aktivuje panvové dno a spodné bruško.
Použité zdroje:
Core tréning, slovart (z anglického originálu Core Strenght Training
Bolesti v krížoch a pilates medical, slovart, MUDr. Monika Klenková, MUDr. Július Kazimír